Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Marťan (Andy Weir)

9. februára 2017

RECENZIA | Marťan (Andy Weir)


Mars navštívila prvá ľudská posádka, ktorej súčasťou je aj Mark Watney. Všetko ide spočiatku dobre a každý sa teší z tohto úspechu, ale divokosť planéty spôsobí, že misiu treba predčasne ukončiť. Silná piesočná búrka ženie astronautov do modulu na spätnú cestu, ale Marka zasiahne letiaca anténa a upadne do bezvedomia. Nielenže mu prebodla skafander a bok, ale rozbila aj merač jeho životných funkcií, čo sa ostatným javí ako jeho smrť. Strata člena je pre nich veľmi ťažká, ale nemajú na výber a musia odísť preč, aby sa zachránili aspoň oni. Lenže Mark je stále živý a na tejto mŕtvej planéte ostal sám ako prst. Nemá nijakú možnosť, aby dal ľuďom vedieť, že prežil. Ale ako dlho bude ten jeho život skutočne trvať? Mars mu neponúka nič iné, len nevyspytateľnú púšť a beznádej. Mark je však odhodlaný bojovať so všetkými nástrahami a vrátiť sa domov.



Poznámka zo zákulisia: keď som raz čítala túto knihu, v zapnutom televízore práve bežala televízia TA3 a na nej relácia Trochu inak. Hostkou tam bola slovenská vedkyňa Michaela Musilová, ktorá sa stala veliteľkou simulovanej misie na Mars. Zaujalo ma to vzhľadom na rozčítaného Marťana a počúvala som rozhovor s ňou, keď tu zrazu začali hovoriť aj o ňom. Spomínala napríklad, že sa s ňou Andy Weir radil ohľadom toho, čo by bolo na Marse možné a podobne. Bolo to proste super!

Veľmi pútavý námet ma priviedol až na planétu Mars, aby som sledovala boj človeka o prežitie milióny kilometrov ďaleko od zeme. Bola som mu jedinou spoločnosťou, ktorá čítala zápisky jeho marťanského denníka. Napriek totálnej samote, v ktorej sa Mark ocitol, to však bol on, kto dodával silu mne. Diali sa tam neuveriteľne uveriteľné veci, ktoré som autorovi všetky zhltla aj s navijakom. Dávalo mi ako-taký zmysel aj to množstvo technických informácií a vôbec mi neprekážali. Autor písal tak prirodzene, vedel zložitejšie časti vyvážiť Markovým zmyslom pre humor, ale nechýbal tam ani sentiment, keď mu bolo clivo za domovom či parťákmi. Joj, takú som mala chuť objať ho, hoci aj v skafandri. Byť sám je po čase ťažké, to pochopil už aj Kevin zo Sám doma. Tak veľmi som s Markom prežívala radosť, keď sa mu niečo podarilo až dokým to samozrejme, ako vždy neskončilo fiaskom. Mark bol zlatíčko, sympatický, chytrý, s chuťou do života a plný optimizmu, ale takého triezveho. Uvedomoval si a bol pripravený na každý záver, ktorý ho čakal. Je šťastím mať takého človeka za kamaráta. A tiež je šťastím pre čitateľa stráviť knihu s takouto postavou.

„Vzhůru do nekonečna a ještě dál!“ :P


Držala som mu palce a bola som zvedavá, ako sa popasuje so všetkým, čo mu príde do cesty. Skutočne som mu verila, že to dokáže a že sa naňho môžem spoľahnúť. Nepodliehal panike či zúfalstvu, ale vždy hľadal nejaké východisko ako taký MacGyver. Veľmi sa mi páčilo, že aj keď sa pred ním nakopili problémy, riešil ich postupne, „...jeden za druhým.“ Kniha tiež ukazuje peknú myšlienku, že nech sa nám stane čokoľvek, vždy je dôležité zachovať si chladnú hlavu a nepoddávať sa tomu. Humor a dôvtip sú pre človeka veľkými pomocníkmi v ťažkostiach. Okrem častí na Marse sa v príbehu dostávame aj na zem, k ľuďom z NASA a všetkým, ktorých zasiahol Markov osud. V hre je ľudský život a každý sa snaží zachrániť ho, pretože život je z celého vesmíru to najcennejšie, čo máme.

2 komentáre:

  1. Čítať recenzie na jednu z mojich najobľúbenejších kníh ma nikdy neomrzí :) Som rada, že sa páčila ! :)

    OdpovedaťOdstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)