Ostrov stratených príbehov: 2017

16. decembra 2017

KNIHY | Knižný tag - jesenné pocity


Jeseň je už akoby dávno za nami, ale keďže zima oficiálne začína až 21. decembra, s mojím článkom ešte stále stíham. :D Do tag-ov sa zapájam len vtedy, keď ma niekto nominuje a v tomto prípade za to veľmi pekne ďakujem najmilšej Mony. Svoju nomináciu som si však všimla dosť neskoro, takže to teraz môžete brať skôr ako také tipy už na budúcu jeseň. :P

1. Lístie šuští pod nohami: svet je plný farieb.
Vyber knihu s červenouoranžovou a žltou na obálke.

Doma mám len pár kníh, ktorých obálky pripomínajú jeseň, takže som dlho hľadať nemusela. Prísaha: Príbehy o Vimke má na svojej obálke nielen jesenné farby, ale tvoria ju tiež listy stromov. Lesné žieňa skáče ako malé dieťa do kopy napadaného lístia, skrýva sa v nej a spod vrstvy listov necháva vykúkať len svoju tvár...


6. októbra 2017

RECENZIA | Malé černé a devět žen (Jane L. Rosen)


Hovorí sa, že čierna farba je nadčasová a človek ňou nemá čo pokaziť. Svoje o tom vedia aj postavy z knihy Jane L. Rosen, ktoré na vlastnej koži zakúsili moc malých čiernych šiat. Krajčír Moris Siegel, ktorý ich vytvoril, odchádza po celoživotnej práci na dôchodok práve v tom najlepšom. Toto posledné dielo jeho remeselnej zručnosti totiž zdobí titulnú stránku známeho módneho časopisu. Čierne koktejlky sú na nej ako šaty sezóny predstavené mladou začínajúcou modelkou, ktorá do New Yorku prišla z vidieka. Práve ona sa tak stáva prvou ženou, ktorej tieto šaty ovplyvnia život. Z móla ich však čaká ešte dlhá cesta k príbehom ďalších ôsmych žien, v ktorých musia splniť svoje poslanie.

4. septembra 2017

BLOG | Štvrté narodeniny Ostrova stratených príbehov - osem vecí, ktoré ma za ten čas naučil


Dnešný deň patrí rôznym udalostiam, napríklad začiatku školského roka - a iste mnohým ďalším iným po celom svete. Ale... tento deň znamená v mojom maličkom svete na Ostrove stratených príbehov takisto niečo významné. Pred štyrmi rokmi som sa totiž privtrela do knižnej blogosféry ako túlavé šteniatko a ani som sa nenazdala - dnes, 4. septembra, môj blog oslavuje už 4. narodeniny. Prešla taká dlhá doba, čo ma sprevádza životom a čo ten život zdieľam s vami. Je to úžasné, krásne, dojímavé... hlavne v tých chvíľach, keď si prechádzam staršie príspevky a dávne slová. Niektoré veci sa odvtedy zmenili a v niečom určite aj ja. Preto vám chcem napísať osem lekcií, ktoré som sa na Ostrove stratených príbehov za tie štyri roky naučila (bez ohľadu na poradie):

23. augusta 2017

RECENZIA | Lišiak Pax (Sara Pennypacker)


Peter a Pax sú tak trochu nezvyčajná dvojica. Peter je malý chlapec a Pax je lišiak, ktorého pred piatimi rokmi našiel a zachránil. Vtedy bol Pax ešte len mláďatko, ktoré bolo úplne závislé od Petrovej starostlivosti. Počas týchto dlhých rokov, kedy si boli jeden druhému oporou, vzniklo medzi nimi veľmi silné puto priateľstva a lásky. Paxova prítomnosť prináša Petrovi nové dôvody na radosť a pomáha mu prekonávať rodinné problémy. Doma ho po strate matky už nečaká len zatrpknutý otec, ale aj verný štvornohý spoločník. Keď im do životov vstúpi vojna, jeho otec sa rozhodne narukovať a Peter sa tak musí odsťahovať. Odchod z domu je však ničím oproti tomu, čo je otcom donútený urobiť - vzdať sa Paxa a vypustiť ho do divočiny. Peter sa s tým nedokáže zmieriť, preto sa sám vydá na spiatočnú cestu hľadať svojho lišiaka, ktorý okrem bezpečia domácej ohrady, nič iné nepozná.

9. júna 2017

RECENZIA | Hana (Alena Mornštajnová)




Spomínam si, že keď som prvýkrát objavila túto knihu v edičnom pláne Host-u a prečítala som si jej anotáciu, pochytila ma veľká zvedavosť zistiť viac. Ako som sa tak pustila do jej čítania, dlho som nevedela, čo mám od príbehu vlastne očakávať. Neustále ma prekvapoval a životy postáv sa zakaždým zvrtli do takého smeru, že nikdy nemohli nájsť pokoj. A s nimi ani ja.

Chcela by som vám povedať o všetkom, čo sa v knihe udialo, ale zároveň vám nechcem prezradiť nič, aby ste to neznámo Haninho príbehu v plnej sile spoznali sami. Na začiatku je dejiskom české Meziříčí, v ktorom žije aj samotná autorka čerpajúca zo skutočných udalostí, a tu sa v roku 1954 stretávame s deväťročnou Mirou.

20. mája 2017

RECENZIA | Kráska a zviera (Elizabeth Rudnick)



V malom francúzskom mestečku žije dievčina menom Belle. Jej najväčšou záľubou je čítanie kníh, vďaka ktorému môže aspoň v predstavách navštíviť krajiny ďaleko za hranicami mesta. Má už len otca a ten jej z obáv o bezpečnosť nedovoľuje ísť niekam do sveta. Bellino srdce však netúži po ničom inom - len odísť preč z tohto malomesta plného obyvateľov, ktorí ju pre jej ustavičné čítanie považujú za čudáčku. Príležitosť zažiť dobrodružstvo dostáva Belle vo chvíli, keď sa zo služobnej cesty jej otca vráti len vyplašený kôň a jeho niet. Belle sa ho okamžite vydá hľadať a vedená otcovým koňom natrafí hlboko v lese na chodníček smerujúci k záhadnému hradu. Ten obýva hrozivé zviera, ktoré jej otca uväznilo, ale Belle je odhodlaná urobiť čokoľvek pre jeho záchranu aj na úkor vlastnej slobody.

20. marca 2017

TVORBA | Moje japonské básne haiku - prvý jarný deň


Hoci to tak vonku nevyzerá, dnes sa oficiálne začína jar a aby som vám trochu rozveselila tento upršaný deň farbami, prinášam článok z novej rubriky. Minulý rok som spoznala veľmi zaujímavý a zvláštny básnický žáner haiku. Okamžite ma zaujal, pretože pochádza z Japonska a odkedy som pred rokmi začala pozerať kórejské, ale aj japonské či všeobecne východoázijské seriály, je mi z týchto krajín ďalekého východu všetko mimoriadne blízke. Rozhodne nie som na haiku odborníčka, na Wikipédii je napísané oveľa viac, ale poviem vám aspoň to, čo som sa na začiatku po objavení haiku o tom dozvedela ja a čo ma zároveň rovno aj povzbudilo k tomu, vytvoriť svoju prvú básničku v takomto koncepte.

9. februára 2017

RECENZIA | Marťan (Andy Weir)


Mars navštívila prvá ľudská posádka, ktorej súčasťou je aj Mark Watney. Všetko ide spočiatku dobre a každý sa teší z tohto úspechu, ale divokosť planéty spôsobí, že misiu treba predčasne ukončiť. Silná piesočná búrka ženie astronautov do modulu na spätnú cestu, ale Marka zasiahne letiaca anténa a upadne do bezvedomia. Nielenže mu prebodla skafander a bok, ale rozbila aj merač jeho životných funkcií, čo sa ostatným javí ako jeho smrť. Strata člena je pre nich veľmi ťažká, ale nemajú na výber a musia odísť preč, aby sa zachránili aspoň oni. Lenže Mark je stále živý a na tejto mŕtvej planéte ostal sám ako prst. Nemá nijakú možnosť, aby dal ľuďom vedieť, že prežil. Ale ako dlho bude ten jeho život skutočne trvať? Mars mu neponúka nič iné, len nevyspytateľnú púšť a beznádej. Mark je však odhodlaný bojovať so všetkými nástrahami a vrátiť sa domov.

29. januára 2017

RECENZIA | Vianočná koleda (Charles Dickens, Shona McKellar)


Ebenezer Scrooge je jeden starý, nevrlý človek, v ktorom by ste nenašli ani za mak ľudskosti. Keď zhrbený kráča ulicou, nik sa k nemu nepristaví ani sa mu neprihovorí. Vo svojej spoločnosti zamestnáva len jediného účtovníka, ktorý musí trpezlivo znášať Ebenezerovu zamračenú tvár, aby mal z čoho uživiť rodinu. Scrooge je však lakomý zamestnávateľ - skúpi na peniaze, ale aj kúsok citu. Všetci sa tešia na Vianoce, no pre Scroogea sú skôr na obtiaž, nakoľko musí dať svojmu pracovníkovi deň voľna. Srdce má naplnené trpkosťou a chudobní ľudia sú mu celkom ľahostajní. Keď však nadišla noc a on sedel sám vo svojom opustenom dome, stalo sa niečo nečakané. Prišiel ho navštíviť duch jeho zosnulého spoločníka z firmy - reťazami spútaný a nešťastný prízrak. Snaží sa Scroogea varovať, aby sa nedopustil rovnakých chýb ako on a prestal lipnúť na peniazoch. Čoskoro vraj k nemu prídu ďalší traja duchovia Vianoc a to je pre Scroogea posledná šanca, aby sa pokúsil zmeniť svoj život.