nedeľa, 25. októbra 2015

Jeden plus jeden /recenzia/


Jess je žena, ktorá ostala na dve deti sama. Stará sa o dcérku Tanzie, nevlastného syna Nickyho, obrovského psa Normana a každý deň tvrdo pracuje. Žijú si skromne, čo sa nedá povedať o istom pánovi Nichollsovi, ktorého moderný dom chodieva Jess upratovať. Zdá sa, že si žije dokonalý život, bez obáv, z čoho nabudúce zaplatí účty alebo kúpi jedlo, no aj on čelí veľkému problému, do ktorého sa namočil. Ich prvé stretnutie nie je práve najpríjemnejšie a Jess je tento nevrlý muž okamžite nesympatický.

Jej dcérka Tanzie je veľký matematický talent a má možnosť získať štipendium na súkromnej škole - no pre Jess sú aj zvyšné poplatky na školné stále priveľké. Tanzie sa však naskytne príležitosť zúčastniť sa matematickej olympiády v ďalekom Škótsku a má tak šancu vyhrať peniaze na pokrytie jej štúdia. Kým sa tak ale stane, Jess sa vo svojej zúfalej situácii uchýli k ešte zúfalejšiemu činu a vtedy ešte netuší, že práve Ed Nicholls bude ten, kto im pomôže dostať sa tam...


Vždy sa mi pri pohľade na krásnu obálku, ktorá obsahuje obrázok psíka alebo koňa, až tak rozžiaria oči. Takéto knihy ma dokážu hneď zaujať, aj keď si vtedy pripadám trochu ako malé decko. Inak to u mňa nebolo ani v prípade knihy Jeden plus jeden. Okrem toho som si už chcela skúsiť prečítať niečo od tejto známej autorky Jojo Moyesovej.

Kniha má zo začiatku dosť rýchly rozbeh - všetko podstatné sa stihlo udiať počas pár desiatok strán. Lenže čo potom s tými zvyšnými troma stovkami? Trošku sa mi zatočila hlava pri predstave, že zvyšok knihy bude prebiehať počas cesty naprieč krajinou. Nečakala som, že príbeh je v podstate dlhý road-trip (a to trval len tri dni) a až také milé prekvapenie to nebolo. Road-tripy bývajú v knihách dosť vyčerpávajúce, ak ich autor nevie podať pútavo, vtipne a sviežo (myslím, že sú oveľa zaujímavejšie, keď ich človek zažije naozaj).


V takých Papierových mestách som pri Greenovom road-tripe bola stále v strehu. Ale v Jeden plus jeden si Jojo moju pozornosť udržiavala len s vypätím mojich síl. Od toho momentu, ako nasadli do auta a vyrazili smer Škótsko, príbeh sa začal niesť v jednom tóne. Presne ako v knihe Ed nemohol ísť rýchlejšie než 60km/h, tak akoby sa príbeh vliekol s ich autom. Tá cesta vo mne vyvolávala únavu - alebo skôr jej opis. Priniesla aj celkom zaujímavé chvíle, ale ako celok mám dojem, že sa furt len rozprávali a jedli sendviče.



Všetko sa to však dalo zniesť, pretože ma príbehom sprevádzali príjemné postavy. Nijaká z nich mi našťastie neprekážala, aj keď Jess bola spočiatku strašne drzá a detinská. Potom s tým akosi prestala. Naši pasažieri sú Jess, Ed, Nicky, Tanzie a pes Norman (ten bol najlepší!) - počas cestovania máme možnosť spoznať ich životy a sledovať vývin vzťahov medzi nimi. Čo ma trochu mrzí je to, že som neuverila vzťahu medzi Edom a Jess. Prišiel mi taký… suchý.

V záverečných častiach nám autorka ponúkla hneď niekoľko slušných zvratov, ktoré by som naozaj nečakala. V jednej chvíli som si však so slzami v očiach zúrivo vravela, že ak sa toto skutočne stalo, tak sa vážne, vážne nahnevám. Sú isté veci, ktoré knihám a autorom jednoducho neodpúšťam. Ale ako to nakoniec bolo, si musíte prečítať už vy.




Možno som si ako moju prvú knihu od Jojo nevybrala práve tú správnu, ale jej štýl ma žiaľ nezaujal natoľko, aby som si od nej chcela ešte niečo prečítať. Nemyslím si, že jej knihy sú zlé, ale mám pocit, že nie sú pre mňa ako čitateľku - neviem ich oceniť a tak idú body dole. Vďaka tejto knihe som si však uvedomila, že takéto romány pre dospelé ženy mi naozaj nesedia a takisto akosi nemôžem príbehy zamerané na toľko sociálnych problémov (chudoba, šikana...) a mala by som sa im teda radšej vyhýbať. Keď tak nad tým premýšľam, to je jedna plus jedna rada do budúcnosti pri mojom vyberaní kníh...


Za recenzný výtlačok tejto knihy ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Zistiť, čo v knihe znamená príklad jeden plus jeden, môžete na bux.sk.

Názov: Jeden plus jeden | Originálny názov: One plus one | Edícia: Edícia svetový bestseller | Autor: Jojo Moyesová | Vydanie: 2013 | Vydanie na Slovensku: Ikar, 2015 | Väzba: pevná väzba s prebalom | Počet strán: 344

2 komentáre:

  1. absolútne s tebou súhlasím, mna táto kniha od Jojo sklamala, pretože knihy, ktoré som od nej predtým čítala boli skvelé napr. Strieborný záliv alebo Dievča, ktoré si tu zanechal, tie mali skvelé príbehy a nemali žiadne sociálne problémy :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No jo, so sociálnymi problémami v knihách mám problém. :D Možno niekedy dám ešte šancu Dievčaťu, ktoré si tu zanechal - ale to si ku mne musí nájsť samo cestu, vyhľadávať ho nebudem. :)

      Odstrániť