Ostrov stratených príbehov: júna 2015

26. júna 2015

RECENZIA | Atlantída #2 - Vodopád (Lauren Kate)


Keď v jednej chvíli začne na celom svete pršať, kvapky tohto dažďa neprinesú ľuďom životodarnú vodu, ale stanú sa ich pascou. Čoskoro zaplavia každý kúsok zeme a sú slané - pretože sú to slzy Eureky, ktorá plakala. Jej jedinou záchranou je hromový kameň, pretože vďaka jeho štítu môže spolu s otcom, súrodencami, kamarátkou a chlapcom Anderom cestovať naprieč oceánom. Potrebujú nájsť útočisko u strateného Nositeľa rodu Solóna a zistiť od neho odpovede na svoje otázky. Eureka si až teraz naplno uvedomuje, akú potopu a skazu sveta spôsobil jej plač. Už chápe, prečo mala odjakživa zakázané plakať. Chce zachrániť, čo sa ešte dá a hlavne svojho najlepšieho priateľa Brooksa, ktorého telo ovládol kráľ Atlantídy - Atlas. So Solónom sa Eureka dozvedá, že je ešte veľa toho, čo nevie o proroctve jej rodokmeňa slzy a zároveň aj o sebe.

20. júna 2015

KNIHY | Májové knižné prírastky


Máj už dávno odišiel a stal sa minulosťou, no počas jeho cesty mi priniesol úžasné knihy. Každá je z inej kategórie, no nechcela som ich fotiť po jednej, aby neboli chúďatká na fotkách same. Keď som videla Pýchu a predsudok v tomto krásnom kvetinkovom vydaní na bazári iba za - a teraz sa podržte - 5€, tak hádajte, čo som urobila? Kúpila ju predsa! No dobre, vidno na nej, že má už čo-to za sebou (a ešte veľa pred sebou, muhehé), ale to mi vôbec nevadí. Už sa veľmi teším a som zvedavá na túto klasiku.

Až teraz som si uvedomila, že som na fotku k sebe dala knihy obidve s kvietkovanou obálkou. Pravda o večnosti vyzerá nádherne a dlho som si ju priala. Od tejto autorky som už čítala jednu knihu (Len počúvaj) a tá sa mi nesmierne páčila. Inak, Pravdu som získala výmenou. Prvýkrát v živote som vymieňala knihu za knihu. Neviem, bol to zvláštny pocit dať niekomu svoju knihu - ktorá si bude navždy pamätať spomienky, ktoré som do nej vložila ja pri jej čítaní. Ale na druhej strane som dala preč knihu, na ktorú som sa aj napriek jej krásnej obálke nemala chuť v knihovničke ani pozerať (Miniaturista - moja recenzia).

9. júna 2015

RECENZIA | Fanúšička (Rainbow Rowell)


Cath a Wren sú sestry a sú dvojčatá. Také tie, ktoré od seba nerozoznáte pokiaľ jedna z nich nemá okuliare, druhá kratšie vlasy alebo jedna z nich ruku/nohu navyše. Od detstva robili všetko spolu - a aj to najťažšie obdobie, keď ich matka nechala sedieť na schodoch pred domom a odišla na desať rokov, zvládli len preto, lebo držali spolu a navzájom sa podporovali. Obidve boli tiež rovnako veľkými fanúšičkami série kníh s názvom Simon Snow. Čítali ich, pozerali filmy, chodili na premiéry, písali fan fiction... Tento čarodejnícky svet a jeho postavy boli dlhé roky súčasťou ich života (alebo skôr ich život bol súčasťou čarodejníckeho sveta?). Celé detstvo a dospievanie sa točilo okolo Simona Snowa.

Ibaže... Wren sa chce odchodom na výšku stať už naozaj dospelou osobou a tak rozhodne, že prvýkrát v živote nebudú mať s Cath spoločnú (internátnu) izbu. Cath je v strese už aj bez toho, ešte nie je pripravená prekročiť tú hranicu medzi sladkým snívaním a reálnym životom, ktorý na ňu vonku čaká a s ktorým sa bude musieť popasovať sama bez Wren. K tomu dostala aj mrzutú spolubývajúcu s jej večne veselým frajerom a bojí sa o otca, ktorého nechali doma samého. Jediné, po čom Cath túži, je len písať svoje fan fictions a stratiť sa vo verne známom vymyslenom svete.